www.patlistok.sk – Kurzy pre tehotné | Príprava na pôrod |päťlístok.sk
URL adresa: http://www.patlistok.sk
Doplňujúce informácie o webe:
Vychutnajte si svojte tehotenstvo. Bábätko v ňom rastie iba raz. Nájdite aktivitu, ktorá vás bude baviť a rozvíjať.
Užite si spoločné chvíle. Dieťa vyrastie rýchlo, ale život s vami ho ovplyvní navždy. Možností je veľa.
Vaše dieťatko môže byť zdravé i šťastné. Doprajte mu to. Nechajte sa inšpirovať radami skúsenejších.
Úvod- Chcete vedieť, ako zmysluplne využiť čas? - Túžite sa niečo dozvedieť, rozvíjať svoju osobnosť a podporiť zdravý vývoj svojich detí? - A hlavne, už sa nechcete „obetovať“ len pre druhých, ale chcete žiť podľa svojich predstáv? Na tejto stránke nájdete zaujímavé informácie a prehľad rôznych činností, ktorým sa môžete venovať vo svojom okolí. Nájdete tu prehľad kurzov, prednášok a aktivít, ktoré vedú skúsení lektori, odborníci a úžasní ľudia, ktorým úprimne záleží na krajšej budúcnosti našich detí , na pohode v našich srdciach a na zdraví našej matky prírody.
Filozófia Kurzy Články Aktuálne Aktuálne Nový e-shop pre deti Utorok, 06 December 2011 Nový e-shop venovaný deťom a prírode - široký výber EKO a BIO produktov pre deti www.biobaby.sk . KURZY a AKTIVITY pre tehotné, mamičky a deti Žime svoj život Napísal Administrator Utorok, 06 December 2011 11:53Žime svoj život.
Táto veta sa pre mnohých zdá samozrejmá. Poviete si, veď ho žijem, inak to ani nejde. Skutočnosť je však väčšinou iná. Žijeme život svojich rodičov, starých rodičov, detí, manželov. Sami sme sa rozhodli, že budeme napĺňať ich očakávania a požiadavky. Väčšina ľudí si to ani neuvedomuje, až keď sa stretneme na sedení a ja položím presne cielenú otázku... Zrazu sa objaví iskra v oku a tvár sa rozjasní, aha! „Áno, takto to mám!“ Myslíme si, že takto to má byť, že „sa to patrí“. Často počujem vetu: „inak budem sebecká“.
Čo je to egoizmus? Autor knihy „Buď šťastný“ Andrew Matthews napísal, že sebeckí a domýšľaví ľudia potrebujú byť v centre pozornosti, túžia po uznaní a neberú ohľad na okolie. Človek so zdravým sebavedomím si váži svoje priania, aj priania iných, pociťuje hrdosť na svoje úspechy, nepotrebuje ich roztrubovať do sveta a nehanbí sa za svoje nedostatky, pretože na nich neustále pracuje.
Aj Božích 10 prikázaní hovorí : miluj blížneho svojho ako seba samého. Ľudia za tým vidia miluj blížneho, ale kde sme my? Ak nemáme radi seba, rovnako to odplácame iným. Nemôžeme dať niečo, čo nemáme. Mamičky vravia, že ľúbia svoje deti nadovšetko, ak však potláčajú seba, svoje potreby a túžby, je to opičia láska. Následne, keď sú deti väčšie, často používajú mamy vetu „ ja som ti obetovala všetko a kde je vďaka?“. Prosili vás deti o to, aby ste im obetovali všetko? Prosili vás o to rodičia, partneri? Alebo ste to robili naozaj z lásky a nie zo zištných dôvodov? Pretože zištný dôvod je aj to, že darujeme lásku, starostlivosť, opateru, pozornosť, ale očakávame vďaku, oddanosť, vernosť a lásku. Takto to nefunguje, nie je to obchod. Ak robíme čokoľvek a robíme to preto, lebo to chceme, nasleduje len náš dobrý pocit. A tí druhí to cítia a vážia si to. Ak však vysielame signál očakávania „odmeny“, tak nám okolie nastaví zrkadlo a pochvala nikde. Prípadne príde krátke stručné a naučené ďakujem, pri ktorom nám chýba dobrý pocit .
Takto vzniká množstvo našich vnútorných dilem a modelov správania. Väčšina vznikla v našom detstve, prevzali sme modely správania našich rodičov, vychovávateľov. Vytvorili sme si bloky nesprávnym pochopením situácií a žitia našich blízkych. To si potom nesieme so sebou, privolávame rovnaké situácie, rovnakých ľudí. Tí sa nás snažia donútiť zmeniť postoj, myslenie. Ak to neprichádza, situácie sa stupňujú, telo si žiada oddych (problémy s chrbticou, pohybom,...).
Všetky tieto a podobné problémy, vrátane zdravotných sa dajú riešiť sedením „odblokom“ pomocou kineziologického testu ruky. Všetko máme totiž v hlave - srdci a tam to môžeme aj vyriešiť. Viem to z vlastnej skúsenosti, lebo ešte pred pár rokmi bol môj psychický a fyzický stav neutešený, ale teraz je svet krásny a spokojný.
Môj príbeh sa začal pri mojom narodení tým, že moji rodičia si priali chlapca. Všetko bolo naplánované pre chlapca. A zrazu v jedno augustové poludnie prišlo na svet dievča. Pre rodičov to bol šok a sklamanie a to malé dievčatko si z ich reakcie odnieslo to, že byť dievčaťom nie je dobré, pretože sa to ostatným nepáči. Potom nasledoval môj neustály boj o ich prijatie, pochopenie a lásku. Moji rodičia robili všetko, čo v tom čase vedeli. Keďže však sami hľadali ocenenie a uznanie, nemohli to dávať ani svojim deťom. Keď som mala 12 rokov, dostala som zápal srdcového svalu, nemohla som cvičiť a výrazne som pribrala. Keď niekto priberá, znamená to, že sa obaľuje do akejsi „vatičky“, vytvára izoláciu, pretože má pocit, že nemá dostatok lásky. Potom som stretla svojho prvého chlapca, povedala som si, že všetkým ukážem akú mám vôľu a stojí za to, dokázať im, že som „k svetu“. Schudla som 25kg. Nezmyselne a zbrklo sme sa hneď na začiatku rozhodli, že sa vezmeme. Moji rodičia neboli nadšení, ale keď je človek mladý, väčšinou si od rodičov poradiť nedá. Keďže ja som mala nízku hodnotu pre samú seba, pritiahla som si rovnakého muža a manželstvo to aj odrážalo. Ja som po skončení vysokej školy chodila do práce, manžel študoval. Neklapalo to, každý sme mali svoj svet, až to vyvrcholilo a zhruba po troch rokoch „psycho-vzťahu“ som dala žiadosť o rozvod. Problém bol, že moja hodnota sa nezmenila a keďže som mala v práci šéfa, s ktorým sa rozvádzala manželka, imponovala som mu a nemal mu kto prať a žehliť, tak som opäť bezhlavo vhupla do manželstva s ním. Odhovárali ma všetci, moji rodičia, jeho kamaráti, kolegovia. No ja som nepočúvala. Môj druhý manžel mal tiež problémy so svojou hodnotou, on to však prejavoval agresívnejšie a úlohu tu zohrával aj alkohol. Máme spolu dve krásne dievčatá. Chlapci, by v takomto vzťahu neprežili...Posledné roky manželstva mi operovali žlčník, krček maternice, cysty. Počas týchto rokov som mala 9 narkóz, „rozpadala som sa“, chrbtica úplne zničená, astma, alergie, nervozita. Moje telo mi dávalo signál, ale ja som ho nechcela počúvať, chudnutie prerástlo do miernej anorexie. Ťahala som všetko v práci, doma, okolo detí. Takto som sa snažila dokázať, že všetko zvládnem, chcela som byť všetkým oporou. Keď som už takto nevládala, chcela som, aby sme sa presťahovali za prácou. Lenže môj druhý manžel trucoval, zbalil si tašky a odišiel. Čakal, že ho budem prosiť. Na moje veľké prekvapenie sa mi nesmierne uľavilo, prišla som o tretie veľké, nervózne a tvrdohlavé dieťa. Keď sa po troch mesiacoch vrátil, bez slova si opäť ľahol pred televízor, konečne som po dlhých rokoch našla odvahu a povedala som mu, že ho už nechcem. Odsťahovala som sa sama s deťmi do Bratislavy. Tu mi pomohlo množstvo dobrých ľudí. Bolo to ťažké obdobie, bola som vynervovaná a unavená. Pomocou priateľov som sa dostala k ezoterickej a podobnej literatúre a stretla som rodinu, ktorá prišla o mamu, manželku, švagrinú. Oni potrebovali zabudnúť na svoju bolesť, ja na svoju. A tak sme si pomáhali, ja som už nechcela o chlapoch ani počuť. Ešte aj dnes sa mi môj terajší manžel kvôli týmto slovám smeje. Dostala sa mi do rúk kniha Z. Jordánovej Muž či žena a tu to začalo. Videla som sa v tejto knihe, hneď som si vyhľadala ďalšie , našla som si jej kurzy a prihlásila sa tam. Tiež som sa objednala na odblok. A tam vyplával na povrch problém s mojim narodením. Úplne jasne som vnímala, aká zúfalá je moja mamka, keď som sa narodila ako dievčatko, aký má pocit zlyhania a prázdnoty. A toto som si odniesla do života ja, že som nechcená a zbytočná žena. Ale to bol môj získaný postoj, ja som tu predsa chcela prísť ako dievča, je to krásne, ženy sú úžasné a mocné stvorenia a veľmi citlivé. Tam mi bolo povedané, že ak nezmením tento postoj k sebe, skrachuje mi aj toto tretie manželstvo! Všetko je to vo mne, som tu predsa pre seba. Podstatné pri odbloku je vytvoriť a prijať dobrý pocit a pripustiť si pocity a od toho sa potom odraziť. A tak som sa do toho dala. Kurz Poznej svuj cíl mám po troch rokoch úspešne ukončený a dostala som krásne „vysvedčenie-osvedčenie“ s textom „Uč tajemství života“ a to aj mienim robiť. Moje deti, ktoré boli z mojich bývalých postojov a správania sa úplne zmätené sa zmenili. Sú vyrovnanejšie a zvládajú svoj vlastný život ľahšie. Puberta ich síce neobišla, ale to správanie je neporovnateľné. A môj zdravotný stav sa zlepšil minimálne o 90%. Ľudia, ktorí ma poznajú vravia, že vyzerám o 10 rokov mladšie ako pred šiestimi rokmi.
Preto milé mamičky a oteckovia, je dôležité aký postoj máte k sebe. Deti vám to len zrkadlia a učia sa to od vás. Choroby dieťaťa do 6 rokov vás chcú upozorniť, že niečo vo vzťahu, alebo vo vás je chybné a vy to môžete zmeniť len svojim vlastným postojom. Moje deti mali alergie a nábeh na astmu. Dnes po tom nie je ani stopy. Angína môže prejsť do pár hodín. Keďže je dokázané, že všetky bunky tela sa do roka obmenia, výskumy dokazujú, že choroby sa rodia v hlave a niektoré bunky, si nesú psychické informácie. Deti prišli na svet, aby nás mnohému naučili, tak ich začnime počúvať. Podstatné v našich životoch je naozaj robiť veci, lebo ich chceme robiť (aj pre deti) a nie preto, lebo sa to má a chcú to od nás. Ak prijmeme tento postoj a začneme myslieť na seba a svoje pocity, bude našim deťom a blízkym lepšie. Jednoduché sedenie – odblok vám pomôže pomenovať problém a zmeniť postoj k sebe. Je len na vás, či to chcete.
Stojí zato sa nad tým zamyslieť.
Andrea Dekánková
www.zisvojzivot.sk – poradenstvo vzťahov
www.biobaby.sk – široký výber bio a eko produktov, užitočných informácií a kontaktov pre krajší život našich detí a mamičiek
Komentárov (1) Posledná zmena na Pondelok, 02 Január 2012 17:30 Úvod Filozófia Výživa Vzťahy Pohyb Sebarealizácia Prostredie Kurzy Pre tehotné Pre mamičky s deťmi Pre deti Pre mamičky Pre všetkých Články Výživa Vzťahy a výchova Starostlivosť o telo Pohyb Tvorivosť a sebarealizácia Zaujímavosti Domácnosť Aktuálne Kontakty patlistok.sk © 2011 Tvorba web stránokabWEB.sk ...